5 rokov ... a nič :)

Tak som späť. Späť vo fitku, s krásnou postavou modelky – tentoraz tej Rubensovej, so sebavedomím na nule, s odporom k foteniu, pocitom neistoty ak sa mám položiť na fit-loptu (lebo čo ak praskne), so slzičkou na kraji pri pohľade na tých čo zostali a makali, so zlosťou na celý nespravodlivý svet, kde ako povedal jeden múdry človek existuje rovnováha, a teda isto niekde niekto šialene chudne, keďže ja len šialene priberám...

Tých desať dôvodov, prečo som tri mesiace nechodila a predtým dva mesiace flákala, som hodila do koša (strašne som ich tu v rámci svojho ľutovania chcela dať). Koho to zaujíma, okrem môjho svedomia, ktoré ma potrebuje presvedčiť, že „veď som nemohla“ ... každý tak ako ja pozerá len na konečný výsledok a nie ako som sa k nemu dopracovala. A poviem vám, vážne ohrozujem reklamnú postavičku Michelinu ...

... no vrátila som sa, nedalo sa inak, som ako narkoman, potrebujem svoju dávku - u mňa to znamená veľkosť 36 a pevný zadok ... náhražky typu 38 a spevňujúce krémy ma nedostanú do správnej nálady... lenže presne ako závislý človek, potrebujem tú dávku hneď a tak tréner po mojich počiatočných nadšených slovách a troch tréningoch zistil, že som späť taká ako som odišla – ufrflaná, prečo nechudnem. Ale odoláva, prikladá závažia a už neplatí na neho žiadna finta.

Mala by som ešte napísať, ako a koľko jem ... no jednoducho jem. Neprestala som, práve som čítala, že spev hymny, nedeľný sex a raňajky by sa nemali zanedbávať ... neviem spievať, ale raňajky si dám vždy, moje experimentovanie s jedlom za uplynulé tri mesiace neprinieslo žiadny výsledok a  tak sa zasa riadim trénerom – neviem či si niekto spomenie na heslo zo začiatku môjho príbehu „tréner je boh a tak ho poslúchaj“ ... no hej, ale každý občas zhreší nie?

Niečo ale musím priznať a vlastne preto píšem, zasa to stojí za to... znova účinkuje to čo som už raz zažila, telo ma začína odmeňovať, dostávam odmenu v podobe endorfínov.

Zrazu mám ten známy pocit, že nezáleží na chudnutí, že moje telo si nežiadalo tú vytúženú veľkosť 36, tú chce len môj mozog, moje telo si po celý čas žiadalo pohyb, prebrať svaly o ktorých človek ani netuší, vystrieť chrbticu, odbúrať stres. A tak to znova telu dávam, v  pravidelných dávkach a užívam si pocit ľahkosti (a nebudem klamať, zároveň tajne dúfam, že sa mi odmení tou veľkosťou 36... dorásť na úroveň myslenia čistého športovca sa mne asi nikdy nepodarí). A chcem týmto osloviť aj nejakého z nás zatrpknutých, zažívajúcich „jojo efekt“, vráť sa späť, ako som sa dokázala vrátiť ja, dokážeš to aj ty.

A Champion is sameone Who get´s up, when he can´t / There are no impossible dreams; there is just our limited perception of what is possible. (Nie sú žiadne nemožné sny, je len naše obmedzené vnímanie toho, čo je možné.) "

JARKA BEDNÁROVÁ

"Ok. Dnes sa mi ten tréning páčil, veľmi, pocit, že niečo robím aby som sa zbavila toho tuku. Prídem aj v pondelok, o 9.00 hod., muž nechápal, prečo som sa hneď neprihlásila, sa mi zdá, že chce mať doma niekoho chudšieho.... v podstate mi neustála snaha o chudnutie ide na nervy, ale asi to v tejto dobe chodiacich vešiakov na šaty ani inak nemôže byť... podľahla som tomu, aj keď sa mi to zdá ako nereálny cieľ v mojom veku. no akási depka nastupuje, idem sa radšej učiť. Ďakujem za dnešok. A dopíšte tam, že tí frfloši aj tak nemajú inú voľbu, buď budú cvičiť alebo začnú chudnúť zázračne - pitím nápojov a výsledkom bude, že zostanú na tom istom bode, nič nezmenia na postave. Ľahšia cesta nikdy nevedie k úspechu."