Po roku cvičenia...

Nedávno bol rok , rok môjho cvičenia a chudnutia. Žiadna veľkolepá oslava sa nekonala, tréner zjedol koláčika ja som zatiaľ potila ďaľšie litre potu, potajomky sa obzerala v zrkadle fitka a hovorila si, vydrž, rok je predsa nič . Schudla som, zmenila sa, vraj.... Viete ak máte roky pred očami jeden obraz, ťažko sa zvyká na iný, aj keď tá nová podoba poteší.


Práve vtedy tam bola debata o strave, o efekte "STOP" ,kedy sa vám zastaví váha, alebo ešte horšie stúpne, o tom večnom pokušení prestať s tým, aj tak to nemá zmysel. Tvárila som sa, že je to za mnou, ale tréner tak ako ja vie, že nie je . Pozrite sa na moje výkyvy:

Situácia č. 1 - ráno vstanem , hladná ako vlk, pocit, že určite nemám ani brucho, že som vzor anorektickej modelky, v zrkadle ešte pre istotu to neexistujúce brucho trošku vtiahnem hovorím si super , potom sa postavím na váhu a tiež si poviem "no super" ... váha ukazuje o kilo viac! Zrazu nie som anorektická modelka, zrazu mi trčí brucho na kilometer a doma vedia, že netreba v ničom odporovať ... v lepšom prípade som len rozladená celý deň, v tom horšom okamžite píšem trénerovi, vážim presne na miligram raňajky a nevšímam si, že sukňa mi je aj tak voľná, alebo, že niekto hodil obdivný pohľad ... to predsa nemôže byť pravda, ja mám o kilo viac! Rozmýšlam o tom, kde som urobila chybu, jem pravidelne, zdravú stravu, cvičím , pijem dostatok tekutín a moje telo si dovolí pribrať! Cvičiť idem pravdaže poriadne naštvaná, s uvažovaním , či to má zmysel, ak aj tak priberám.

Situácia č.2 - ráno vstanem, prvý pocit, zasa som tučná, včera som to prehnala,oslava, jedlo, pol čokolády, tak ti treba , ak sa chceš napchávať, tak čo sa púšťaš do chudnutia, pozri na seba, som zvedavá ako sa narveš do sukne. Aby som sa dorazila , postavím sa na váhu ... a ajhľa! Schudla som ! Ak by mi aj bola sukňa tesná a ľudia mali poznámky, že som pribrala, nemajú pravdu, veď moja váha ukázala o kilo menej! S chuťou zjem raňajky bez váženia, veľkoryso si pridám kus koláča ... , jediné čo neurobím je, že nenapíšem trénerovi, na čo? veď som schudla, nemusí to vedieť :D ...
Dve situácie, ktoré sa opakujú a opakovali, odkedy sa snažím so svojím telom niečo robiť. Ako keby som to všetko robila kvôli tomu digitálnemu čudu v kúpeľni, kus tvrdeného skla rozhodne, či sa budem usmievať, alebo vrčať na každého, či sa budem považovať za štíhlu, alebo tučnú, bez ohľadu na to, ako práve vyzerám ...Hlúpe čo? Ale toto dokáže ľudská psychika, nevynímajúc tú moju.

Mám obdobia, kedy priberám, neviem z akého dôvodu, možno viac vody, možno hormóny, stres, možno práve telo potrebuje pauzu ... Neviem, jedno však viem, nepomáha bombardovanie trénera mailami, nepomáha zlá nálada a už vôbec nepomôže, ak prestanem jesť, alebo sa vykašlem na cvičenie. Verte vlastná skúsenosť , prešla som všetkými obdobiami ... Jediné čo mi pomohlo, bolo ukľudniť sa, povedať si, som na správnej ceste ... tvrdošijne vtedy jem presné porcie, pijem dostatok tekutín, idem cvičiť a na chvíľu sa tej potvore v kúpeľni vyhýbam. Až keď sa ukľudním , znova sa postavím na váhu. Počas toho roka sa mi bežne stávalo, že som náhle schudla a potom sa mi začala váha vracať ako keby späť, Vždy to bolo tak, že tieto kolísania trvali tak týždeň-dva, kým sa to ustálilo na tej nižšej hranici , a potom sa to znova opakovalo s ďaľším kilom. Ale napriek všetkým výkyvom váhy , mojím a zrejme aj vaším pochybnostiam, môžem vám úprimne povedať, jediný recept na prekonanie toho STOP vo váhe, je pokračovať, nevzdať sa, ísť za svojím cieľom a nečakať zázraky na počkanie ...

Som žena a tak lichôtky potešia, za ten rok ich bolo veľa, ale mňa osobne najviac povzbudilo : "obdivujem tvoju sebadisciplínu" ... slová, ktoré odhalili podstatu všetkého. Tak vám želám veľa sebadisciplíny a nedajte sa odradiť váhou, sú to len čísla ... (aj keď ide ma poraziť, ak niekto príde do fitka a chce schudnúť z váhy, ktorú mám ja teraz :D :D )

A Champion is sameone Who get´s up, when he can´t / There are no impossible dreams; there is just our limited perception of what is possible.
(Nie sú žiadne nemožné sny, je len naše obmedzené vnímanie toho, čo je možné.)