Viete, čím ochucujete jedlo?

Toľko sa kladie dôraz na to, aké potraviny jesť a ako cvičiť. Často sa vedú diskusie aj o koreninách. Aké pridávať do jedla? Aký majú účinok na naše telo? Môžu ovplyvniť naše zdravie, alebo spomaliť naše napredovanie v zmene postavy?

Neraz sme si všetci dopriali jedlo, ktoré bolo doslova natlačené koreninami. Keď ono chutí taaaak dobre! Otázkou teraz zostáva - sú tieto koreniny pre nás dobré, alebo zlé?

Pre začiatok, nie všetky koreniny sú rovnaké. My sa pozrieme bližšie na vegetu.

Aby mali potraviny a polotovary výraznú chuť, farbu, arómu a boli zahustené, stabilizované, s predĺženou lehotou trvanlivosti, pridáva sa do nich celý rad prídavných látok, tzv. éčka. Ich použitie v potravinách je bezpečné, ale to ešte neznamená, že sú vždy vhodné pre náš organizmus, ak sa vyrábajú priemyselne.

Zvyčajne zaťažujú obličky a pečeň, a preto sa zvlášť neodporúčajú malým deťom. Odborníci rovnako neodporúčajú podávať malým deťom do troch rokov instantné a trvanlivé pokrmy a polotovary, pretože pri ich výrobe sa používajú konzervačné látky, stabilizátory a emulgátory. Platí to aj o používaní bujónov a vegety, ktoré obsahujú glutaman sodný, teda obyčajnú chemikáliu E 621, soľ kyseliny glutamovej, používanej na zvýraznenie chuti do koreniacich zmesí, hotových pokrmov a pod.

Vegeta

Vegeta je zaužívaný názov pre zeleninové ochucovadlo. Môžeme ju nájsť takmer s istotou v každej druhej slovenskej domácnosti. Niektorí ju dokonca pridávajú aj do ryže, či na natretý chlieb. Kuchári ju považujú za najväčší hriech, pretože “zabíja” prirodzenú chuť ingrediencií v jedle a dodáva mu chuť uniformnú. Odkiaľ však vegeta prišla, a prečo ju niektorí milujú a druhí nenávidia?

Originálna korenina vegeta bola vynájdená v bývalej Juhoslávii koncom 50. rokov. Spočiatku ju vyrábala iba jedna firma a patrila medzi luxusný tovar, ktorý sa dal kúpiť len v obmedzenom množstve. Preto bola vegeta v tom čase veľmi drahá. Na územie bývalého Československa sa dostala v 70. rokoch. Za socializmu nebol taký pestrý výber korenín ako je dnes, takže sa rýchlo ujala a pridávala takmer všade. Neskôr ju začali vyrábať aj iné firmy. Dnes sú ich po svete desiatky, no názov vegeta má vo väčšine krajín patentovaný práve firma, ktorá s ňou prišla na trh ako prvá.

Základ vegety tvorí dehydratovaná zmes zeleniny (vo väčšine prípadov mrkvy, petržlenu, cibule a zeleru) ligurčeku a petržlenovej vňate, avšak takmer rovnako dôležitý je podiel kukuričného škrobu, cukru, korenín, farbiva riboflavín (je zodpovedný za žltú farbu vegety), soli a glutamánu sodného, ktorý poznáme aj pod menej známym označením E621. Neslávne známy glutamán je biela kryštalická látka, ktorej chuť ľudský mozog rozoznáva ako mäsovú aj keď s ním v skutočnosti nemá vôbec nič spoločné. V rýchlom občerstvení a vo výrobe vegety sa taktiež používa inozinán sodný (E631), ktorý má podobné chuťové vlastnosti, ale je pomerne drahý.

Glutaman sodný vplýva na ľudský organizmus rovnako, ako aj ostatné chemické prísady do jedál.

Negatívne! Predtým ako sa rozhodnete obhajovať tézy, že jeho škodlivé účinky sa prejavujú až po nadmernej konzumácii, je potrebné si zistiť, kde všade ho možno nájsť! Glutaman nie je len záležitosťou jednej vegety, ale aj rôznych polotovarov, instantných polievok, syrov, výrobkov z rýb a údenín. Konzumácia tohto výplodu potravinovej chémie spôsobuje zadržiavanie vody v tele, tuhnutie svalstva, obezitu, bolesti hlavy, migrénu, podráždenosť, závraty a liekovú závislosť.

Tak teda, dobrú chuť s vegetou!

Názor si vytvorte podľa svojho uváženia. Ja mám jasno. Vegetu u mňa v kuchyni nenájdete. K dispozícii je samozrejme aj vegeta bez glutamanu, ale ja si radšej spravím svoju vlastnú.

TIP! Domáca vegeta bez soli

Potrebujeme:

1 kg mrkvy

1 kg zeleru

1 kg petržlenu

1/2 kg cibule

1/2 kg póru

hrsť petržlenovej vňate

hrsť pažítky

hrsť ligurčeku voňavého

Postup: Očistenú zeleninu nastrúhame. Cibuľu, vňať a pór nakrájame. Všetko usušíme a následne pomelieme.