Sval je pohybový orgán živočíchov, vrátane človeka. Jeho najpodstatnejšou zložkou sú svalové bunky, ktoré majú schopnosť sťahu - kontrakcie a uvoľnenia - relaxácie.

Rozoznávame tri typy svalov:

priečne pruhované - kostrové svaly. Kostrové svaly sa pripájajú ku kostiam pevnými nepružnými šľachami. Tieto svaly sú ovládané vôľou, to znamená, že robia to, čo im prikážeme. Keď dostanú signál z mozgu, skrátia sa a ťahajú kosti, ku ktorým sú pripevnené. hladké svaly. Hladké typy svalov pracujú automaticky, či spíme alebo nie. Sú to vôľou neovládateľné svaly. Tieto svaly pracujú bez toho, aby sme si to uvedomovali. srdcový sval. Srdcový sval je taktiež vôľou neovládateľný sval. Svaly pracujú ťahom a skladajú sa z buniek, ktoré sa môžu sťahovať. Sťahy potrebujú energiu, na uvoľňovanie energie je potrebné nepretržité zásobovanie živinami a kyslíkom.

Typy svalov:

Človek má približne 640 kostrových svalov. Najmohutnejší a najväčší je sedací sval. Najmenší je strmienkový sval v uchu, ktorý meria len asi 1 mm. Každý sval hýbe určitou časťou tela. Mozog riadi, ktorý sval sa kedy stiahne a akou silou. Vnútro kostrového svalu:

Tak ako ostatné tkanivá v tele, aj svaly sa skladajú z buniek. Svalové bunky alebo vlákna sú však o niečo špeciálnejšie. Po prvé, sú veľmi dlhé ( až 30 cm ) a tenké. Po druhé, keď sú podráždené nervom, dokážu sa skrátiť až na tretinu svojej dĺžky. Časti vlákien, ktoré sa skracujú, nazývajú sa myofibrily. Pozdĺž každého vlákna vedie zväzok miofibríl. Dávajú tiež vláknu priečne pruhovaný vzhľad. Svalové vlákna sú usporiadané a spájajú sa do zväzkov. Zväzky svalových vlákien tvoria sval. Jeden sval sa môže skladať aj z vyše 2000 vlákien. svalové vlákno

Svalové vlákno je základnou bunkovou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného svalstva. Povrch svalového vlákna tvorí cytoplazmatická membrána, ktorá sa označuje ako sarkolemma. K nej prilieha tenká bunková stena - tzv. lamina basalis, tvorená polysacharidmi a bielkovinami a na ňu nadväzuje sieť jemných retikulárnych vlákien. Svalové vlákno sa v mikroskope zobrazuje ako priečne pruhované - príčinou sú optické vlastnosti myofibríl. Typy svalových vlákien:

Nie všetky svalové vlákna vo svale sú rovnaké. Rozlišujeme svalové vlákna biele a červené. V tom istom svale môžu byť zastúpené oba typy vlákien: Červené alebo pomalé vlákna obsahujú veľké množstvo mitochondrií, čo znamená, že tieto svaly využívajú energiu dýchacieho systému (cvičenia vykonávané na dlhodobý výkon - príklad: aeróbne cvičenia, beh na dlhé trate, bicyklovanie na dlhé trate a podobne). Tieto svalové vlákna reagujú na podnet pomalšie, ale kontrakčná vlna pretrváva dlhšie. Biele alebo rýchle vlákna obsahujú glykolytické enzýmy, čo poukazuje na to, že získavajú energiu glykolýzou za vzniku kyseliny mliečnej. Sú schopné reagovať rýchlejšie, ale skoro sa unavia. Rýchlosť či pomalosť vlákien je druhovo špecifická. V svale sa obvykle vyskytujú oba typy vlákien, i keď v rôznom pomere. Pomalé vlákna sú skôr v hĺbke svalu, zatiaľčo rýchle na povrchu. Priečne pruhovaná svalovina:

Kostrová svalovina (priečne pruhovaná svalovina) je svalové tkanivo tvorené svalovými vláknami (myónmi), ktoré vznikli splynutím viacerých buniek a majú mnoho (až niekoľko sto) jadier. Priečne pruhovaná svalovina tvorí funkčné a anatomické jednotky - priečne pruhované svaly. Vlákna priečne pruhovaného svalu sú približne 10 – 100 µm široké a až 20 cm dlhé (u človeka má najdlhšie svalové vlákna krajčírsky sval na prednej strane stehna - až 15 cm). Vlákna sa spájajú do snopcov obalených väzivom. Viac takýchto snopcov vytvára sval, ktorý je na povrchu obalený takisto väzivovou pošvou, ktorá prechádza do šľachy, alebo inej štruktúry podľa typu svalu. Priečne pruhovaná svalovina je ovládaná mozgo-miechovými nervami - je teda ovládaná vôľou. V prípade zániku tejto inervácie stráca svoju funkciu a atrofuje. Inervácia - stimul (ovládanie), je nutná i počas vývoja. Pokiaľ stimuly chýbajú, svalové vlákna sa nevytvárajú.